Ivana Maleš – sa narodila v Novom Sade, Srbsku. V roku 1998 prišla na Slovensko študovať Environmentalistiku na Prírodovedeckej fakulte, UK v Bratislave. V roku 2003 ukončila štúdium na Katedre krajinnej ekológie. Po ukončení štúdia začala pracovať v oblasti odpadového hospodárstva. 15 rokov sa venuje téme odpadového hospodárstva v súkromnej a najmä v komunálnej sfére.
Je tvorcom niekoľkých koncepcií pre reformu odpadového hospodárstva na komunálnej úrovni a spoluzakladateľkou Inštitútu cirkulárnej ekonomiky, kde momentálne pôsobí. V septembri príde tiež prednášať na konferenciu SmallBiz, aby vysvetlila, ako na zodpovedné podnikanie aj v tomto smere.
V súkromí sa snaží o zero waste spôsob života – tvorí iba 4% zmesového komunálneho odpadu. O tejto téme aktívne bloguje na svojom blogu Nezmar. Žije v Bratislave, je vydatá, má jednu dcéru. Rada cestuje na nové miesta, kde predtým ešte nikdy nebola. Rada číta knihy, má rada severské filmy a od detstva ju fascinujú sopky.
Ivana, viete čitateľom stručne priblížiť význam a zmysel cirkulárnej ekonomiky?
Náš súčasný ekonomický model je lineárny: čerpáme prírodné zdroje, z nich vyrobíme veci/komponenty, tie prevážame na veľké vzdialenosti, potom ich kúpia spotrebitelia, spotrebitelia ich spotrebujú a vyhodia ich vo forme odpadu. V takomto modeli sa nám na jednej strane rapídne a radikálne míňajú prírodné zdroje a na strane druhej nám vzniká veľké množstvo odpadu. V odpade sa nachádza veľké množstvo surovín, ktoré vieme využiť. Namiesto toho ich ukladáme na skládky. Celosvetovo recyklujeme iba 20% odpadu. Cirkulárna ekonomika je hospodársky model v rámci, ktorého šetríme prírodné zdroje a na jeho konci nám nevzniká odpad. Ale nie je to recyklácia. Recyklácia je iba súčasťou cirkulárnej ekonomiky. Cirkulárna ekonomika sa sústreďuje na predchádzanie vzniku odpadov a dáva dôraz hlavne na dizajn výrobkov, ich dlhodobé užívanie, opraviteľnosť a služby, ktoré okolo produktov vznikajú. Budúcnosť ekonomiky je hlavne v službách, nie v produkcii a predaji produktov.
Čo si podnikateľ pod týmto teda môže predstaviť? Ako sa môže na takúto budúcnosť pripraviť? Je na to vhodná doba už teraz, alebo to ešte chvíľu potrvá, kým tomu zákazníci prídu na chuť?
Budúcnosť je v službách, nie vo výrobe produktov. Mali by sme vyrábať iba produkty, ktoré sú opraviteľné (elektronika, oblečenie…) a vyrobiť ich menej a ekonomiku točiť v službách okolo týchto produktov (požičiavanie, opravy, upcycling…).
Otázka ekológie a odpadov začína byť aktuálne vo verejnosti stále viac a viac na očiach. Zaoberajú sa podnikatelia touto problematikou podľa vás dosť, alebo sme ešte len na začiatku dlhej cesty? Sú v tomto slovenskí podnikatelia dostatočne zodpovední?
Ako ktorí. Máme skvelé príklady firiem, ktoré sú pioniermi v službách, alebo produktoch, ktoré ponúkajú. Išli do toho ako prví s tým, že nevedeli aký to bude mať dopad. Ale odozva sa už dostavila a inšpirujú ďalšie firmy. Zatiaľ je ich menej, kto tých čo nezaviedli žiadne opatrenia. Ale pribúda ich stále viac a viac. Nadnárodné firmy si do svojho podnikania osvojili tzv. SDG’s a prijímajú rôzne opatrenia v rámci osvojených cieľov. INCIEN každoročne vydáva brožúru o cirkulárnej ekonomike na Slovensku a vidíme, že tých príkladov pribúda stále viac a čo je skvelé, máme už aj merateľné výsledky.
Žiaľ v spoločnosti je stále mnoho ľudí, ktorí berú záležitosti okolo klimatických zmien na ľahkú váhu. Ako by ste poradili komunikovať ľuďom, ktorým tieto veci nie sú ľahostajné a radi by „otvorili oči“ tým na druhej strane?
Myslím, že klimatická kríza je jasná veľkému počtu ľudí. V čom je najväčší rozpor je do akej miery ju spôsobuje človek svojou činnosťou. Je samozrejme veľa ukazovateľov toho, že tomu tak naozaj je. Treba to riešiť jasnou komunikáciou – ukazovať konkrétne príklady a hlavne poukazovať na zmenu lokálnych podmienok. Ukazovať fotky vychudnutého ľadového medveďa osloví určitú skupinu ľudí, ale iných možno skôr vyschnutá Domaša. Lebo sa ich to priamo týka a vedia si jednoducho zistiť aj dôvody prečo tomu došlo. Klimatológovia majú nespočetné množstvo dát, máp a príkladov, že naozaj je z čoho čerpať. Treba s nimi komunikovať, pýtať sa ich – majú naozaj veľmi veľa odpovedí. Myslím, že im patrí teraz veľký priestor, aby nám jasne povedali to na čo nás už roky upozorňujú.
Je na Slovensku firma, od ktorej môžu iný malí podnikatelia čerpať zerowaste inšpiráciu?
Samozrejme. Firmy ako JRK Slovensko, METRO Cash and Carry, Tesco, IKEA, Tierra Verde, Crafting Plastics, Ecocapsule, Pure Junk, Nosene… tieto firmy postavili svoje podnikanie, alebo jeho časť na predchádzaní vzniku odpadov, inovatívnych materiáloch, dizajne, upcyklácii. Potom všetci tí, ktorí podnikajú v rámci bezobalových obchodov. Poviete si, že sú to viac menej malé lokálne firmy – áno sú, ale neuveriteľne ovplyvňujú tie väčšie a pomáhajú v rozvoji cirkulárnej ekonomiky.
Čo zaraďuje alebo robí z firmy “ekofriendly” podnik? V Tescu aj iných predajniach s potravinami predsa majú stále k dispozícii plastové vrecúška na zeleninu aj pečivo…
Tesco Slovensko je jeden z prvých reťazcov, ktoré začalo aktívne bojovať s plytvaním potravinami. Zrušili akcie 2+1 a teraz už spolupracujú napríklad s Vagusom, ktorému odovzdávajú potraviny pred ukončením dátumu spotreby. Takisto sa zaviazalo splniť si cieľ prejsť na recyklovateľné plasty do roku 2025 a v súčasnosti podporilo aj výskum v oblasti spracovania bioplastov na Slovensku.
Keď sme už pri tých sáčkoch v predajniach, prinesie zákaz jednorázových plastových produktov od roku 2021 zmiznutie týchto sáčkov a ostatných jednorázových obalov (napríklad zo studených pultov) z predajní? Musíme sa dovtedy či už z pozície zákazníkov lebo aj predajcov naučiť nakupovať a predávať bez nich, teda chodiť do obchodov viac pripravení, alebo ich nahradia iné riešenia?
K týmto produktom budú hľadané jednorazové alternatívy z iných materiálov, alebo opakovane použiteľné alternatívy. Riešenie budú musieť nájsť spoločne sektory, ktorých sa predaj potravín týka, kde budú splnené hygienické normy, ktoré sa týkajú predaja potravín a predchádzania vzniku odpadov.
Sú kroky a zmeny, ktoré niektorí ľudia skrze klimatickej krízy alebo aj bez nej, vyslovene pre ekologické cítenie robia dobrovoľne a bez nátlaku. Aké “nedobrovoľné” zmeny, na ktoré si skrátka budeme musieť zvyknúť môže spoločnosť očakávať? Inými slovami, čo nás čaká a neminie?
Kroky jednotlivcov sú fajn, ale všetko by malo viesť k systémovej zmene. A tú už riešia jednotlivé sektory a mali by ich riešiť s odborníkmi na dané témy, nie od stola. Na to by malo byť potom naviazené aj financovanie udržateľných riešení. Čo nás presne čaká je naozaj otázne, keď vidíme ako sa ten pohľad na klimatickú krízu stále zľahčuje a zjednodušuje zo strany politikov a ekonómov. EÚ je v tejto otázke stále lídrom, ale má podiel iba 11% v celkovej emisii, takže naozaj je dôležité, aby sa do tejto akcie zapojili krajiny ako USA, Kanada, krajiny južnej Ameriky a Ázia.
Myslíte si, že sa boja podnikať „bez odpadovo“, pretože sa traduje, že zerowaste je niečo drahé a navyšilo by im to náklady?
Každá firma počíta svoje náklady, samozrejme. Niektoré nadnárodné firmy vedia napríklad viac fungovať v dodávateľskej sieti bezobalovo v zahraničí ako na Slovensku. Závisí to od podmienok trhu. Na Slovensku je ešte stále problém s niektorými dodávateľmi služieb. Z našej skúsenosti však vieme, že pokiaľ je záujem viacerých firiem o nejaké konkrétne služby, tak sa vytvorí aj ponuka. Takže ide to, len treba na tom dennodenne pracovať.
S akými chybami alebo problémami sa stretávate zo svojej pozície u malých či začínajúcich podnikateľov?
Myslím, že v prípade podnikania existujú dve skupiny: tí, ktorí idú s nadšením do realizácie zámeru, ktorému veria, ale nemajú vôbec plán a ani predstavu ako podnikanie funguje. Druhá skupina je tá, ktorá má aj predstavu, je pripravenejšia, má nejaký biznis plán, rozpočet, naplánované škálovanie produktov, služieb. Takých je však oveľa menej a ani to neznamená, že im sa bude dariť lepšie a že v podnikaní zotrvajú. Myslím, že ľudia, ktorí idú do podnikania iba z nadšenia veľmi rýchlo narazia na realitu, ktorú podnikanie prináša a často ich to potom od realizácie celého zámeru odradí. Po roku, dvoch idú do zamestnania. Nadšenie treba mať, ale treba byť pripravený aj na realitu, ktorá je úplne iná ako sme si ju predstavovali.
Čo by ste poradili tým, ktorí práve začali alebo zvažujú podnikanie?
Mať dobrú myšlienku, ktorej veríme a hlavne v odbore, ktorému rozumieme. Pripraviť si plán, mať dobrý (malý) tím a hlavne – veľa sa pýtať a veľa sa učiť od skúsenejších. Hláste sa na kurzy zadarmo, ktoré ponúkajú rôzne organizácie (financie, marketing, právo…), choďte na konferencie, ktoré sa týkajú vašej témy, vzdelávajte sa, buďte vo veciach inovatívni, konzultujte veci so známymi, ktorí podnikajú hoci aj v inom sektore. Nechajte si poradiť. Je dôležité vidieť cestu, po ktorej kráčate a kam chcete ísť. Buďte pripravení na to, že budete veľa a tvrdo pracovať. Budete čeliť situáciám, ktorým ste predtým nečelili nikdy. Zostaňte vždy verní sebe a myšlienke kvôli ktorej ste do podnikania išli – na to nikdy nezabudnite, bude na to potrebné myslieť najmä vtedy, keď budete čeliť dôležitým rozhodnutiam.
