Veronika Svobodová – pracovala ako online marketérka pre značku F&F, kde mala na starosti okrem iného aj oslovovanie blogerov a spoločné spolupráce, či prípravu blogerských eventov. Neskôr bola súčasťou marketingového tímu spoločnosti Cewe. Začala písať lifestylový blog Specialeditionlife, kde nájdete množstvo tipov zo sveta módy, cestovania či sladkých pokušení. Na jej instagrame zdieľa zaujímavé fotografie nielen zo sveta módy, ale neraz tam poodhalí aj to, ako fotí flatlay fotky. Odhodlala sa pracovať ako freelancerka, ktorá sa okrem samotného blogovania venuje aj vzdelávaniu iných blogerov vrámci projektu Superblogeri a momentálne pripravuje projekt Superbloger 2019, o ktorom nám povie viac na konferencii SmallBiz.sk už v septembri.
Veronika, nejaký čas si pracovala pre jednu módnu značku na oddelení marketingu, neskôr si začala pracovať na voľnej nohe ako tvorca obsahu pre rôzne značky, ktorá z týchto pozícií ťa baví viac?
Podľa mňa každý typ pracovného pomeru má niečo do seba. Ako online marketérka v agentúre som sa naučila naozaj veľmi veľa, nielen z oblasti samotného marketingu, ale aj z oblasti tímovej spolupráce. Ako zamestnanec na plný úväzok máš určitý stereotyp, pretože musíš ráno vstávať do práce, makať, obedná pauza, opäť makať a ideš domov. No ako freelancer si musíš ten čas zadeliť podľa seba a byť efektívna. Ja som napríklad nočný vták, vždy mi to pálilo lepšie v noci, takže neskoro ráno vstávam a celý deň mám posunutý. Ale po pár mesiacoch som zistila, že to samozrejme nie je úplne ideálne, tak sa to snažím postupne meniť a našťastie sa mi to darí, takže momentálne preskakujem na iný režim. To je vlastne tá podstata, že freelancer má okrem svojej práce aj veľmi dôležitú úlohu a to je sebadisciplína. Pretože ak si nevieš zadeliť čas a nevieš si určiť priority, alebo nefunguješ na dedlajnoch, tak je to veľmi ťažké. Naopak v práci na plný úväzok je to jednoduchšie, pretože tam ideš na osem hodín, odpracuješ si to, ale ten pracovný čas je v podstate „vyčlenený“.
Asi by som však nemenila a už by som sa nevrátila do práce na plný úväzok, pretože mne takýto životný štýl úplne vyhovuje. Často som pracovala aj zo zahraničia a z dovolenky, napríklad z Ruska, Švajčiarska, Veľkej Británie, Bali či Sardínie. Nuž ale aj o tom to je, že ten čas si delíme my a keď klient potreboval niečo vyriešiť, tak som to musela riešiť aj vo večerných hodinách. Klienti väčšinou nerozumejú tomu, že zvyčajný pracovný čas je osem hodín, a aj keď sa vraví, že koľko si odpracuješ, toľko si zarobíš, nie vždy to je tak. Nie vždy pracuješ na hodinovú mzdu, ale napríklad na paušálne ohodnotenie a vtedy by mali klienti rešpektovať pracovný čas.
Sama sa venuješ blogovaniu a spolupráci s firmami, no na druhej strane si aj akýsi sprostredkovateľ spoluprác medzi inými blogermi a značkami…
Áno, venujem sa blogovaniu a spoluprácam s firmami, no na druhej strane som akýmsi sprostredkovateľom medzi inými blogermi a značkami. Celé to začalo tak, že som fungovala najprv ako zamestnanec na plný úväzok, kde som pôsobila na strane klienta. Ale keďže administratívne som patrila pod PR agentúru, tak som sa dostala aj k iným veciam, k iným projektom a tým pádom aj k blogerom. Viacmenej som k tomu inklinovala, preto som sa tým blogerom začala venovať viac. Začala som im vymýšľať projekty na mieru. Neskôr som z organizačných dôvodov musela prejsť na živnosť. PR agentúra, v ktorej som pracovala ma vyhľadávala aj po skončení pracovného pomeru a referencie na moju prácu posúvala ďalej. Napísali mi klienti, ktorí chceli zastrešiť iba blogerskú kampaň, takže som opäť vyhľadávala blogerov na mieru. „Ušila“ som im kampaň tak, aby bol aj spokojný klient, ale aby to bolo zároveň zaujímavé aj pre blogera. Snažila som sa o to, aby to bolo fér pre obe strany, pretože si myslím, že v dnešnej dobe je barter ťažko znejúce slovo. Veľa blogerov si ho mýli s tým, že barter je niečo slabšie, pretože to nie je zaplatené, ale veľakrát ten barter má veľmi vysokú hodnotu. Aj preto som sa vždy snažila blogerov namotivovať, ak išlo o barter. Snažila som sa dodržať férovosť, aby obe strany boli spokojné a aby to bolo pre nich atraktívne a možno preto sa tie spolupráce prirodzene vyvíjali úspešným smerom.
Je podľa teba trend týchto spoluprác na vzostupe?
Práve naopak, ten trend ide podľa mňa dole a do popredia sa dostávajú mikroblogeri. Klienti začínajú chápať, že dôležitá je cieľovka a obsah, nie čísla sledovateľov, ktoré sú mnohokrát nereálne. No na druhej strane poznám značky, ktoré si tak zvykli na blogerskú spoluprácu, a teda ambasádora ich produktu, ktorým sa to naozaj vyplatilo, že na to nedajú dopustiť a stále pokračujú v spoluprácach. Myslím si, že je to naozaj veľmi individuálne a veľmi záleží od daného produktu či služby. Veľakrát som klientom ani neodporúčala blogerov, lebo bloger nemôže odprezentovať všetko. Musí mu to byť naozaj prirodzené a keď to boli nezvyčajné alebo nezmyselné produkty či služby, ktoré nie sú podľa mňa úplne v poriadku, aby ich prezentoval lifestylový alebo iný bloger, tak som to jednoducho neodporučila.
Keďže neraz zastupuješ firmy ale si aj sama blogerkou, vieš porovnať dva rozličné svety. Kým o blogeroch si firmy často myslia, že chcú veci zadarmo, na druhej strane sú firmy, ktoré by chceli zadarmo výstup na sociálnych sieťach blogerov. Ako to celé vnímaš ty?
V rámci vzdelávacích eventov Superblogeri, ktoré organizujem sa snažím nielen blogerov, ale aj klientov učiť a vzdelávať, ako by ich spolupráca mala prebiehať. Aj mňa ako blogerku oslovujú klienti, ktorí nemajú vôbec vedomosti o tom, ako to funguje, a potom sú nešťastní, ak to nie je podľa ich predstáv. Aj napriek tomu, že im dám viac výstupov ako by chceli, pretože vidím, že sa potrebujú rozbehnúť. Oni nie sú spokojní, pretože si myslia, že zo spolupráce dostanú vyššie čísla. Snažím sa im vysvetľovať, že všetko má dve strany a že si treba naozaj premyslieť, čo chcem propagovať, kým chcem byť propagovaný. Neísť za každú cenu do spolupráce, ale všetko si dobre premyslieť. Ani bloger nechce byť reklamným letákom, ale chce tvoriť obsah sám a ak mu k tomu príde spolupráce, z ktorej výstupy sú prirodzené, tak je to veľké plus.
Plánovala si pracovať na projekte, ktorý by mal združovať slovenských blogerov, v akom štádiu je momentálne?
Máme za sebou už 4 vzdelávacie eventy a ešte v tomto polroku sa snáď podarí piaty. Keďže som sa ale rozhodla organizovať aj celoslovenskú súťaž blogerov – Superbloger 2019, tak sa musím priznať, že tieto menšie projekty idú trošku do úzadia a ja veľmi pilne pracujem na tomto najväčšom projekte, o ktorom ale zatiaľ nechcem ešte veľa prezrádzať, pretože oficiálna komunikácia pôjde vonku až v septembri, takže možno už na konferencii SmallBiz.sk spomeniem viac. Ide to však veľmi dobre, stále sa mi tam blogeri obmieňajú a väčšinou bola na eventy veľmi dobrá spätná väzba, spolupracovala som s dobrými partnermi, s ktorými robíme už od prvého eventu až do dnes.
Uľahčí tento projekt firmám vyhľadávanie blogerov pre ich značky a produkty?
Toto nie je úplne môj zámer. Môj zámer je vzdelávať blogerov v tom čo robia a v tom v čom sa chcú zlepšovať. Občas samozrejme robím aj také témy, aby boli atraktívne nielen pre blogerov, ale aj pre klientov, ako napríklad na evente, ktorý bol venovaný blogerským spoluprácam. Boli tam pozvané aj riaditeľky PR agentúr či marketéri ale aj blogeri, ktorí sú na scéne už dlho a práve tu si agentúry mohli vybrať zo zúčastnených blogerov. Alebo naopak blogeri mohli osloviť agentúru.
Na čo by si podľa teba mali dávať pozor firmy pri tom, keď si vyberajú blogera na spoluprácu?
Určite by sa firma mala pozrieť hlavne na obsah, na kvalitu fotografií, aj na to ako sa ten človek ľuďom prihovára, akú ma interakciu s ľuďmi, či ho verejnosť naozaj sleduje. V druhom rade by si mali pozrieť čísla sledovateľov konkrétneho blogera. Či sú naozaj reálne. Zamerať sa na interakciu publika, na dosah konkrétnych príspevkov, a to či to korešponduje s číslom
sledovateľov. Vypýtala by som si štatistiky zo sociálnych sietí, návštevnosť jeho blogu. Každý bloger by mal mať pripravený media kit, to znamená, že ak sa mu ozve nejaká firma, tak jej pošle súbor informácii s jeho výstupmi, aj to aké spolupráce mal napríklad doteraz.
Na čo by si naopak blogeri mali dávať pozor, keď sa dohadujú na spolupráci s firmmami?
Určite by si mali spoluprácu ošetriť zmluvne a mať všetko na papieri. Samozrejme ak ide o projekt alebo kampaň, kde si navzájom dôverujú, tak to môže ísť aj bez toho, ale tá zmluva je naozaj veľmi dôležitá. Blogeri musia vedieť, že ak chcú takto fungovať, tak musia vedieť fakturovať a mať to účtovne vyriešené. Mali by byť tiež stotožnení s daným produktom alebo službou. Mali by sa pozrieť aj na reputáciu danej značky, ktorú sa chystajú prezentovať. Ja sama by som nešla do spolupráce s hocikým. Vždy si každú firmu dobre preťuknem, ako sa prezentujú v online svete, ako sa prihovárajú svojmu publiku…
Čo si myslíš o tom, že blogeri/blogerky aktívne oslovujú firmy a nie firmy ich?
Aj my učíme blogerov, že vôbec nie je hanba sa ozvať firme, ktorej produkt sa im páči a a sú s ním stotožnení. Dokonca že ho používajú možno veľmi často a chcú o ňom dať ľuďom vedieť. Pretože aj spolupráca je jedným z cieľov blogera. Niektoré firmy nemajú PR agentúry, nevedia vyhľadať blogerov, a preto je fajn sa im niekedy ozvať. Samozrejme treba sa ozvať profesionálne. Mať pripravený media kit, ktorý som už spomínala, mať pripravenú myšlienku – koncept, kampaň – to akoby chceli uchopiť ten daný produkt alebo službu, nie iba neosobnou správou – Dobrý deň, chcem spoluprácu. Ak to pojmú kvalitne, je to úplne v poriadku.